Poštovani čitaoci, pred vama je serijal tekstova ,,Svet je igra“ koji obrađuje običaje u kojima su glavni akteri mališani i koji će biti preveden na jezike nacionalnih manjina. Obradićemo običaje Srba, Rumuna, Slovaka, Hrvata i Roma na ovim prostorima.
U ovom i narednom tekstu obradićemo običaje Slovaka za Božić i Uskrs, saznaćemo šta je Betlehem i zašto i kada se polivaju deca hladnom vodom. Razgovarali smo sa Danijelom Holok i Miroslavom Oravecom iz slovačkog KUD-a Đetvan.
Danijela Holok iz Vojlovice, koja je i članica slovačkog KUD-a Đetvan govorila je o običajima dece za Božić i Uskrs. Izabrala je ova dva praznika jer su tada, kako kaže, deca najaktivnija.
Pred Badnji dan deca sa majkama prave kolače, završavaju kićenje jelke, kuće… Na Badnji dan tj. Badnje veče u crkvi u Vojlovoci odlaze na misu kada deca recituju i pevaju božićne pesmice, a za uzvrat dobijaju na poklon od crkve paketiće. Posle mise svi idu svojim kućama, gde su porodice okupljene za božićnom trpezom i čekaju Betlehem, priča Danijela, a mi smo je pitali šta je Betlehem?
– Betlehem je grupa starijih dečaka i momaka koji idu od kuće do kuće i kratkom predstavom pokazuju Isusovo rođenje. Grupu čine dečaci koji su maskirani u tri kralja, dva anđela koji su čuvali štalu u kojoj je Isus rođen, tu je i jedan momak, koji noseći baterijsku lampu označava Davidovu zvezdu koja je obasjavala tu štalu i oko šest čobana koji su želeli da uđu kod Isusa, da se pomole. Mlađa deca se ovome baš raduju. Devojčice jer ih dečaci koji glume čobane i koji su namazani po licu i rukama sa malo čađi uvek malo namažu po licu. Mlađi dečaci gledaju i uče jer znaju da će i oni za koju godinu da učestvuju u ovoj predstavi – priča Holok.
Ujutro na prvi dan Božića, mlađa deca idu kod bliže familije da korinđaju, gde opet za uzvrat dobijaju slatkiše, voće, novac i po koji poklon. U toku dana i večeri posećuju se porodice gde čestitaju jedni drugima Božić.
Potpredsednik slovačkog KUD-a ,,Đetvan” Miroslav Oravec kaže da od samih početaka rada slovačkog društva Đetvan i formiranja sekcije pozorišta i folklora, počeo je i rad s decom u dečijem pozorištu i folklornoj sekciji. Generacije koje su tada kao deca bile na pozorišnim daskama Đetvana, već odavno uključuju svoju decu u nove predstave koje su sada dorađene modernim motivima. Negovanje slovačkog pozorišta i folklora u Vojvodini je rezultat postojanja nekoliko važnih pozorišnih i folklornih festivala kako za odrasle tako i za decu.
– Nošnje koje su kao mladi nosili na folklornim plesovima sada nasleđuju deca naših članova i neguju tradiciju koja čuva izvorne korake, muziku i pesmu. Trudimo se da svake sezone budemo aktivno uključeni i predstavimo svoje predstave i folklorne koreografije na festivalima gde se osim takmičenja uvek ostvare i lepa drugarstva razmena iskustava sa decom i mladima iz drugih slovačkih mesta Vojvodine. Naravno, pre svega, premijere su namenjene za našu najverniju publiku u Vojlovici – kaže Oravec.
Sve je to bitno za održavanje kako književnog slovačkog jezika tako i za negovanje umetnosti pozorišta kroz igru, ali i lične kulture i identiteta kroz folklornu tradiciju.
– Prednost društva koje ima svoju tradiciju i okuplja svoje članove, jeste da može svakom pojedincu da ponudi da se pronađe u nekoj od sekcija i oseti prijatno, te generacijski nastavi da neguje kulturu i umetnost. Kulturno i tradicionalno nasleđe je upravo polje po kojem se prepoznajemo kao različiti, ali i širokogrudo prihvatamo druge kulture i poštujemo tradiciju naših komšija Mađara, kao i Rumuna, Bugara i svih koji su prijateljski raspoloženi – rekao je Miroslav Oravec.
U sledećem tekstu, nastavićemo priču s Danijelom Holok i Miroslavom Oravecom, a govorićemo o Uskrsu i o uključivanju dece u folklorne festival u Slovačkoj.
*Ovaj projekat je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva kulture i informisanja. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.
Prevod na slovačkom:
Vážení čitatelia, pred vami je séria textov Svet je hra, ktorá sa zaoberá zvykmi, ktorých hlavnými aktérmi sú deti, a ktoré budú preložené do jazykov národnostných menšín. Spoznáme sa so zvykmi Srbov, Rumunov, Slovákov, Chorvátov a Rómov v týchto oblastiach.
V tomto a nasledujúcom texte sa budeme zaoberať slovenskými zvykmi na Vianoce a Veľkú noc, dozvieme sa, čo je Betlehem a prečo a kedy sa deti oblievajú studenou vodou. Rozprávali sme sa s Danielou Holokovou a Miroslavom Oravcom zo slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan.
O detských zvykoch na Vianoce a Veľkú noc hovorila Daniela Holoková z Vojlovice, ktorá je aj členkou SKOS Detvan. Tieto dva sviatky si vybrala preto, lebo, ako hovorí, deti sú vtedy najaktívnejšie.
Pred Vianocami deti s mamičkami pečú koláčiky, dokončujú zdobenie stromčeka, domu… Na Štedrý deň, teda, na Štedrý večer vo vojlovickom kostole chodia na služby, na ktorých deti recitujú a spievajú vianočné koledy, a za odmenu dostanú od kostola darček. Po službách idú všetci do svojich domovov, kde sa rodiny zhromažďujú pri vianočnom stole a čakajú na Betlehem – hovorí Daniela, a my sme sa jej opýtali, čo je Betlehem?
– Betlehem je skupina starších chlapcov a mladých mužov, ktorí chodia z domu do domu a v krátkej hre ukazujú narodenie Ježiša. Skupinu tvoria chlapci, ktorí sú preoblečení za troch kráľov, dvoch anjelov, ktorí strážili maštaľ, v ktorej sa narodil Ježiš. Potom je tu aj chlapík, ktorý pomocou baterky symbolizuje Dávidovu hviezdu, ktorá osvetľovala maštaľ, a asi šesť pastierov, ktorí chceli pristúpiť k Ježišovi, pomodliť sa. Na toto sa mladšie deti naozaj tešia. Zvlášť dievčatá, pretože chlapci, ktorí hrajú pastierov, a ktorí sú na tvári a rukách zamazaní od trochy sadzí, im vždy trochu natrú tvár. Mladší chlapci sa pozerajú a učia sa, lebo vedia, že o pár rokov sa tochto divadielka zúčastnia aj oni – hovorí Holoková.
Ráno, na prvý sviatok vianočný, idú mladšie deti k najbližším členom rodiny „palazovať“ (zvestovať Ježišovo narodenie), kde na oplátku dostanú sladkosti, ovocie, peniaze a nejaké darčeky. Cez deň a večer sa navštevujú rodiny, aby si navzájom zablahoželali k Vianociam.
Podpredseda SKOS Detvan, Miroslav Oravec, hovorí, že od úplných začiatkov práce slovenského spolku Detvan, a vzniku divadelnej a folklórnej sekcie, sa začalo pracovať aj s deťmi v detskej divadelnej a folklórnej odbočke. Generácie, ktoré ako deti boli na javisku Detvana, už dávno zapájajú svoje deti do nových hier, ktoré sú teraz prepracované modernými motívmi. Pestovanie slovenského divadla a folklóru vo Vojvodine je výsledkom existencie viacerých významných divadelných a folklórnych festivalov pre dospelých i deti.
– Kroje, ktoré nosili ako mladí na folklórnych tancoch, dnes dedia deti našich členov a živia tradíciu, ktorá zachováva pôvodné kroky, hudbu a spev. Každú sezónu sa snažíme aktívne sa zapájať a svoje vystúpenia a folklórne choreografie prezentovať na festivaloch, kde je, okrem súťaženia, vždy vzniknú dobré kamarátstva a výmena skúseností s deťmi a mládežou z iných slovenských miest Vojvodiny. Samozrejme, v prvom rade sú premiéry určené pre naše najvernejšie publikum vo Vojlovici – hovorí Oravec.
To všetko je dôležité pre udržanie spisovnej slovenčiny, ako aj pre pestovanie divadelného umenia prostredníctvom hry, ale aj osobnej kultúry a identity prostredníctvom folklórnej tradície.
– Výhodou spoločnosti, ktorá má svoju tradíciu a združuje svojich členov, je, že môže každému jednotlivcovi ponúknuť, aby sa v niektorej zo sekcií ocitol a cítil sa pohodlne, a pokračoval v pestovaní kultúry a umenia po celé generácie. Kultúrne a tradičné dedičstvo je práve oblasť, v ktorej sa uznávame ako odlišní, ale široko akceptujeme aj iné kultúry a rešpektujeme tradície našich maďarských susedov, ako aj Rumunov, Bulharov a všetkých, ktorí sú priateľskí – povedal Miroslav Oravec.
V nasledujúcom texte budeme pokračovať v rozprávaní s Danielou Holokovou a Miroslavom Oravcom a budeme sa rozprávať o Veľkej noci a začleňovaní detí do folklórnych festivalov na Slovensku.
Pred Badnji dan deca sa majkama prave kolače, završavaju kićenje jelke, kuće… Na Badnji dan tj. Badnje veče u crkvi u Vojlovoci odlaze na misu kada deca recituju i pevaju božićne pesmice, a za uzvrat dobijaju na poklon od crkve paketiće. Posle mise svi idu svojim kućama, gde su porodice okupljene za božićnom trpezom i čekaju Betlehem, priča Danijela, a mi smo je pitali šta je Betlehem?