Slovački običaji za Božić i Uskrs (2)

Poštovani čitaoci, pred vama je serijal tekstova ,,Svet je igra“ koji obrađuje običaje u kojima su glavni akteri mališani i koji će biti preveden na jezike nacionalnih manjina.  Obradićemo običaje Srba, Rumuna, Slovaka, Hrvata i Roma na ovim prostorima.

U ovom tekstu nastavljamo razgovor sa Danijelom Holok i Miroslavom Oravecom iz slovačkog KUD-a Đetvan. Danijela će nam govoriti o običajima za Uskrs, a Miroslav o iskustvu učestvovanje dece na festivalima u Slovačkoj.

O obeležavanju Uskrsa u Vojlovici govori nam Danijela Holok, odnosno prenosi iskustvo iz svog doma s obzirom na to da je majka troje dece. Oni za Veliki petak kokaju kokice.

– Na Veliki petak ujutro deca sa majkama i bakama prvo naprave kokice, a nakon toga počinju sa farbanjem jaja. Neko farba starinskom metodom u lukovici, maslačku… neko novijom sa kupovnim bojama, ali kojom god metodom da se farbaju jaja deca na kraju lepe sličice i premazuju uljem kako bi se lepo sijala. Zatim, deca priskaču u pomoć majkama da se postavi sto gde će biti servirana riba i krompir salata. Posle toga, uglavnom devojčice, pomažu mami oko spremanja kolača – priča Holok.

U subotu se sprema kuća, završava s ukrašavanjem doma uskršnjim ukrasima i nakon toga deca prave gnezda gde zeka treba da im donese ili poklone ili možda po koji prut za nevaljalu decu, kroz osmeh priča Danijela.

– Gnezdo neko pravi u bašti, neko u dvorištu, a ako je lošije vreme napravi se unutra u kući. Na Uskršnje jutro deca uglavnom prva ustaju jer ne mogu da dočekaju da vide šta ih čeka od poklona. Nakon toga se ide u crkvu, gde deca pevaju uskršnje pesmice i na izlazu iz crkve dobiju po jedno crveno jaje. Posle crkve svako ide svojoj kući gde je spremna bogata uskršnja trpeza. U toku dana porodice se posećuju i deca se i tome raduju, jer znaju da će dobiti još po koji poklon  – kaže Danijela Holok.

Na uskršnji ponedeljak, ujutro pre mise u crkvi, dečaci i momci idu kod devojčica i devojaka i polivaju ih hladnom vodom. To je običaj koji je prisutan i dan danas, a značenje je da će tada devojke biti lepe i zdrave cele godine.

Miroslav Oravec, predsednik slovačkog KUD-a Đetvan podseća da najmlađi članovi često učestvuju i na festivalima u inostranstvu ali i u Slovačkoj i da i na taj način uče o svojim običajima, poreklu, tradiciji.

– Bitni su i festivali u Slovačkoj kao matičnoj zemlji naših predaka i dok je mogućnosti da naše društvo organizuje odlazak na neki od festivala u Slovačkoj, živeće i nit koja povezuje Slovake s „donje zemlje“  sa Slovacima sa matičnog područja. Često se upravo od Slovaka iz Slovačke čuju pohvale kada vide da smo neke tradicionalne običaje folklora, jezika i verske običaje sačuvali u izvornom obliku više nego oni sami. Naravno da je najvažniji uzor detetu i mladima- roditelj. Roditelji koji su aktivni u nekoj od sekcija folkora, pozorišta, tradicionalnih ručnih radova… su najveći prenosioci identiteta na nove generacije – podseća Oravec.     

Osim tradicionalnog pristupa, ponekad je potrebno, pogotovo mladima, uvesti i moderni motiv, kako bi se osvežilo interesovanje. Oravec kaže da žele da nastave da  približavaju  autentičnosti slovačke kulture kroz popularne načine izražavanja, što ne znači da će se time uprljati čistota tradicionalne tvorevine, već naprotiv, približiti ime Đetvana na raznim kulturnim manifestacijama Pančeva, kao i drugim gradovima u Vojvodini i  Slovačkoj.

*Ovaj projekat je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva kulture i informisanja. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.

Slovački prevod:                                                                                            

Vážení čitatelia, pred vami je séria textov Svet je hra, ktorá sa zaoberá zvykmi, ktorých hlavnými aktérmi sú deti, a ktoré budú preložené do jazykov národnostných menšín. Spoznáme sa so zvykmi Srbov, Rumunov, Slovákov, Chorvátov a Rómov v týchto oblastiach.

V tomto texte pokračujeme v rozhovore s Danielou Holokovou a Miroslavom Oravcom zo slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan. Daniela nám porozpráva o zvykoch na Veľkú noc a Miroslav o skúsenostiach detí z účasti na festivaloch na Slovensku.

Danijela Holoková nám rozpráva o oslave Veľkej noci vo Vojlovici, teda sprostredkúvava zážitok zo svojho domova, vzhľadom na to, že je matkou troch detí. Oni na Veľký piatok robia pukance.

– Na Veľký piatok ráno si deti s mamičkami a starými mamami najskôr urobia pukance a až potom začnú maľovať vajíčka. Niekto maľuje staromódnym spôsobom v cibuľke, púpave…niektorí v poslednej dobe“kupovanými“ farbami, ale akoukoľvek metódou sa vajíčka farbia, deti na záver lepia obrázky a natierajú olejom, aby vajíčka mali krásny lesk. Potom prídu deti pomôcť mamám pripraviť stôl, kde sa bude podávať ryba a zemiakový šalát. Potom, väčšinou dievčatá, pomáhajú mame pripravovať koláče – hovorí Holoková.

V sobotu sa upratuje dom, dokončuje sa výzdoba veľkonočnými dekoráciami a potom si deti robia hniezda, kam im má zajačik doniesť buď darčeky, alebo prútik pre neposlušné deti, hovorí s úsmevom Daniela.

– Niekto si robí hniezdo na záhrade, niekto na dvore, a ak je zlé počasie, robí sa vo vnútri domu. Na veľkonočné ráno väčšinou ako prvé vstávajú deti, pretože sa už nevedia dočkať, čo ich čaká z darčekov. Potom idú do kostola, kde deti spievajú veľkonočné piesne a pri východe z kostola každý dostane červené vajíčko. Po kostole idú všetci domov, kde je pripravené bohaté veľkonočné jedlo. Počas dňa sa rodiny navštevujú a deti sa na to tešia, lebo vedia, že dostanú ešte pár darčekov – hovorí Daniela Holoková.

Na Veľkonočný pondelok, ráno pred službami  v kostole, idú chlapci a mládenci k dievčatám a oblievajú ich studenou vodou. Je to zvyk, ktorý je prítomný dodnes, a jeho významom je, že potom budú dievčatá krásne a zdravé po celý rok.

Miroslav Oravec, podpredseda SKOS Detvan, pripomína, že najmladší členovia sa často zúčastňujú festivalov v zahraničí aj na Slovensku, a tak spoznávajú ich zvyky, pôvod a tradície.

– Festivaly na Slovensku, v našej rodnej zemi, a krajine našich predkov, sú dôležité, a pokým je to možné, aby náš spolok organizoval takéto zájazdy na niektorý z festivalov na Slovensku, bude žiť aj nit, ktorá spája Slovákov z „Dolnej zeme“ so Slovákmi z domova. Slováci zo Slovenska často pochvaľujú, keď vidia, že niektoré tradičné ľudové, jazykové a náboženské zvyky sme zachovali v pôvodnej podobe viac ako oni sami. Samozrejme, najdôležitejším vzorom pre deti a mládež je rodič. Rodičia, ktorí pôsobia v niektorých z odbočiek- folklór, divadlo, tradičné remeslá… sú najväčšími prenašateľmi identity novým generáciám – pripomína Oravec.

Okrem tradičného prístupu je niekedy potrebné, najmä pre mladých ľudí, uviesť moderný motív, aby sa oživil záujem. Oravec hovorí, že autenticitu slovenskej kultúry chcú aj naďalej približovať ľudovými spôsobmi vyjadrovania, čo však neznamená, že sa pošpiní čistota tradičnej tvorby, ale naopak, že sa priblíži meno Detvana na rôznych kultúrnych podujatiach v Pančeve, ako aj v iných mestách Vojvodiny a Slovenska.

U subotu se sprema kuća, završava s ukrašavanjem doma uskršnjim ukrasima i nakon toga deca prave gnezda gde zeka treba da im donese ili poklone ili možda po koji prut za nevaljalu decu, kroz osmeh priča Danijela.