Facebooková chat kávička so študentkou z Vojlovice
Podeli vest:
Všetkým dobre známa huslistka z orchestra Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan z Vojlovice, osemnásťročná Ivana Ivaničová dostala sa na Slovensko. Svoj talent práve zdokonaľuje na Vysokej škole múzického umenia v Bratislave. Ivana bola veľmi aktívna v tomto spolku ale aj v cirkvi ako katechétka, no už od septembra všetko to zanechala a odišla za svojim cieľom. Keďže je veľmi ďaleko dohodli sme sa vypiť si kávičku prostredníctvom facebook-u a dozvedať sa ako sa jej darí.
Ako si sa dostala na Slovensko na túto vysokú školu?
Mala som žiadosť už par rokov dozadu študovať do Bratislave, to je dobra šanca pre mladých ľudí aby v svojom živote napredovali. Cez internet som sa dozvedela kedy sa prímáčky a čo si potrebujem pripraviť pre tieto skúšky. Nebola to ľahká úloha pre mňa, mali sme hrať povinný program od 45 min. Dlho som sa pripravovala, mala som z toho veľký stres ale na konci všetko dopadlo dobre a dostala som sa na VSMU.
Aj keď si na začiatku školenia, verím, že máš už nejaké plány?
Moje plány sú najprv zloziť všetky skúšky (smiech) a také dlhoročné plány sú mi, aby som zlepšila úroveň môjho hrania a potom sa aj zamestnala v dakom orchestri, to je práca ktorou bi som sa chcela zaoberať v budúcnosti.
Je to, ono čo si si želala?
Áno, zapísala som si to o čo som snívala, a nemohla by som sa predstaviť na inej fakulte aj v inej práci.
Ako si financuješ školenie? Si získala štipendium ktoré dáva náš štát?
Štipendium som bohužiaľ nedostala, a je mi ľúto. Myslím si, že je to veľká finančná podpora ako študentom, tak aj rodičom. Dobra strana študovania na Slovensku je možnosť brigádovania, (študentské práce) a tu si môžeme zarobiť pre naše potreby, ako napríklad nákup.
Každý začiatok je ťažký, aký bol ten tvoj na fakulte, v novom prostredí?
Začiatok ako každý začiatok nebol ľahkí. Mala som strach ci sa dobre prispôsobím, či budem vypĺňať kritérium školy, keď ide o hranie, ale teraz ako čas prechádza, som si istá, že je toto naozaj škola pre mňa. Mám tu super kamarátov a myslím si, že sme si vytvorili krásny kolegiálni vzťah a že sme podpora jedni druhým.
Ako vyzerajú tvoje dní?
Každý deň je pre mňa inakší. Najčastejšie musím stáť už o 6.hodine ráno, a v škole som už od 7.hodine. Potom cvičím, mám prednášky, pomedzi si dám kávičku alebo obed s kamarátkami, ešte cvičím, a do internátu prídem až o 20h. Vo voľnom čase najčastejšie s kamarátkami chodím do mesta, na kávičku, do karaoke baru alebo na disko. Teraz sú aj postavené vianočné trhy v Bratislave, tak aj tam rada chodím lebo sa tam od začiatku decembra cíti ten vianočný duch.
Koľko denne musíš cvičiť aby si zvládla látku?
Musím cvičiť najmenej 5 h denne, a pri tom sa ešte aj učiť, tak je záveskov dosť, ale keď si dobre naplánujem deň mám času pre všetko.
Jestvujú aj nejaké projekty, odbočky do ktorých sa musíš zapojiť v rámci školenia?
Už som bola zapojená do dvoch projektov v škole. Prvý bol projekt modernej hudby, kde sme s orchestrom hrali skladby kamarátov z školy a to bola naozaj pre mňa nová skúsenosť lebo som ešte v živote nehrala súčasnú hudbu. Druhý projekt bol taký, že prišli profesori z Nórska a nám predstavovali nórskych skladateľov a bola aj taká možnosť získať štipendium na jeden semester štúdia v Nórsku. No ja som si to nechala za budúce.
Z ohľadom, že si sa nevyučovala v škole po slovenský, ako si ovládala spisovný jazyk?
Myslela som si, že mi bude ťažšie čo sa týka jazyka, že nebudem rozumieť a že mi bude ťažko správne sa vyjadrovať. Prvé dva týždne tak aj bolo, ale potom som si časom už zvykla a ide mi to super. Všetci sú prekvapení ako tak dobre viem po slovensky. Ešte sa musím zlepšiť čo sa týka písania, ale už to ide dobrým smerom a som veľmi spokojná.
Čo sa ti najviac páči v BA?
Bratislava je asi najkrajšia keď sú sviatky. Každá ulica, električka a autobus je ozdobený, z každej kaviarne sa ozýva vianočná hudba, ľudia nosia vianočné čiapky a uši supov, naozaj sa dá pocítiť, že sa nám Vianoce blížia, a môžeme si užiť tu vianočnú atmosféru.
Najviac ti chýba….?
Samozrejme, že mamina sárma. Musím si priznať, že najviac zo všetkého mi chýba spolok Detvan. S rodinou a kamarátmi sa počujem každý deň cez internet, ale ta rodina atmosféra ktorú mame v Detvane mi naozaj chýba, lebo som tam zvyknutá chodiť ešte od malička. Bola som veľmi šťastná keď som počula, že ma Detvanovci navštívia v Bratislave. Boli to krásne dva dni ktoré sme spolu strávili, ale bol to aj čudný pocit, lebo som im ja bola domáca.
Kávičku by si si v tomto momente vypila… s kým?
Teraz by som si najradšej vypila kávičku s mojou najlepšou kamarátkou Sandrou.
Aké jedlo si si obľúbila?
Na Slovensku najradšej jedávam syr, v každej reštaurácii ho jesto na výber. Najčastejšie jedávam v menze a tam nie je taký veľký výber jedál, je tam vždy kura pripravene na rôzne spôsoby a vyprážaný syr, a moji rodičia si už z toho robia žart, že sa vrátim domov ako kura lebo vždy to jedávam.
Či by si poradila niekomu aby išiel študovať na Slovensko alebo vôbec do zahraničia?
Ja by som každému poradila aby išiel študovať do zahraničia, lebo je tam celkom inakší život ako doma, tu sa osamostatníš a už sa cítiš ako dospeli človek. Na Slovensku je celkom dobrý systém študovania a všetci moji kamaráti zo Srbska, ktorý tu študujú sa spokojní životom tu, a tak sa podobne cítim aj ja. Jazyk sa ľahko zlepši a myslím si, že to vôbec nie je veľký problém. Profesori sú vynikajúci, a vôbec nerobia rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými študentmi. Tolerantní sú a vždy vychádzajú v ústrety.
Tvoje miesto pre cvičenie, pre oddych a učenie….
Učím sa v škole, kde aj cvičím, a najväčší mier mám v izbe s mojimi spolubývajúcimi, Kovačičankou a Padinčankou, a my tri sme taká malá rodina.
Všetkým dobre známa huslistka z orchestra Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan z Vojlovice, osemnásťročná Ivana Ivaničová dostala sa na Slovensko. Svoj talent práve zdokonaľuje na Vysokej škole múzického umenia v Bratislave. Ivana bola veľmi aktívna v tomto spolku ale aj v cirkvi ako katechétka, no už od septembra všetko to zanechala a odišla za svojim cieľom. Keďže je veľmi ďaleko dohodli sme sa vypiť si kávičku prostredníctvom facebook-u a dozvedať sa ako sa jej darí.
Podeli vest:
