Vojlovičanka Katarína Kalmárová spevom a hudbou otvára všetky brány do budúcnosti

Pročitajte tekst na srpskom jeziku.

Hudba nám pripomína niečo božské, tvorivé, vlnité. Obsahuje energie a vibrácie, ktoré síce voľným okom nevidíme, no cítime ich. Hudbou sa dajú povedať nádherné myšlienky, hudba je tvorenie, prináša nám do života relax, uvoľnenie. V minulosti boli piesne a hudba na dennom poriadku. Pri piesňach sa pracovalo na poli, pri piesňach sa rodil človek i zomieral. Hudba hrala na krste i pohrebe. Piesňami si oddávna ľudia zľahčovali život. Nech bola akákoľvek práca ťažká, pieseň to vyliečila. Práve spievaním dokážeme počúvať aj seba.

Hudba je pre mladú a talentovanú Vojlovičanku Katarínu Kalmárovú  nekonečným svetom fantázie, slobody, inšpirácie, emócií, neopísateľných farieb.  Spev je pre mladú dievčinu spôsobom, ako sa môže toho všetkého dotýkať. Aj napriek tomu, že je časove obmedzená rôznými aktivitami, vyštipla si trochu času a podelila sa o svoje začiatky na nekonečnom poli hudby. Neopísateľný je pocit pri rozhovore s Katarínou, s akou radosťou si spomínala na prvé piesne ktoré si zaspievala, na jej prvé spojenie z hudbou. Narodená je v roku 1994. Vyrastá v rodine s matkou Evou, otcom Michalom, sestrou Danielou a na zosnulého brata  Miroslava si často spomína. Celá rodina jej od malička vštepila lásku k hudbe. Matka jej často vyspevovala pesničky, otec húdol na harmonike. Ale najväčšiu radosť mala keďˇ ju stará matka Kalmárová merkovala. Vtedy sa  v dome  ozývala slovenská ľudová pieseň. O tom Katka prezradila….

–         „Pamätám sa keď ma starká mala merkovať, netrpezlivo som čakala kedy rodičia niekam odídu, hneď som si ju povolala do izbe a požiadala aby mi niečo zaspievala. Z tých pesničiek som si najviac obľúbila Horenká horenká hora… ktorú som prvý krát zaspievala pred obecenstvom ako šesť ročná na výročnej schôdze v Slovenskom spolku Detvan. ‟

Hudbu si tiež obľúbila pri staršej sestre Daniele ktorá v tom čase spievala v speváckej skupine Jahoda, ktorá bola veľmi populárna vo Vojvodine. Často prichádzala do spolku s ňou na skúšky a vedela celý repertoár piesní. Keďže bola taká milá a talentovaná mala česť a vzácnu skúsenosť zaspievať si ako sólistka  pri natáčaní ich CD -čka. Aj napriek tomu, že to bolo dávno, a že bola maličká, pamätá sa keď zišla prvý krát do štúdia, ako jej všetko bolo nezvyčajné, tie mikrofóny a sám pocit, že sa bude počuť aj ona na CD-čku. Sám majiteľ bol prekvapený jej talentom, keď si zaspievala pieseň.

Od roku 2000 stála sa aktívnou členkou spolku. Tancovala v detskej folklórnej skupine a účinkovala na detskom  folklórnom festivale Zlatá brána. Keďže jej otec bol divadelným režisérom, rád chodievala na divadelné skúšky, behala po javisku, pozerala sa na hercov, a vtedy ju to veľmi zaujalo. Hneď sa stala herečkou detskej divadelnej odbočky.  Vyhrávala v rôznych predstaveniach ako sú Čarodejný bubeník, Keď bol medveď kráľom, Už len príď nový rôčik a pod. Rada sa zapojila do programu v rámci maškarných plesov. Onedlho sa presunula do divadelnej odbočky dospelých kde aj dodnes zotrváva a prináša spolu s ostatnými členmi veľké úspechy.

–         „Keď som prešla do divadelnej odbočky dospelých, hneď som dostála hlavnú úlohu v predstavení Kamenný chodníček.  Vždy si budem pamätať na toto predstavenie v svete dospelých, prvé predstavenie a prvá  vzácna odmena – cena pre herecký výkon na prehliadke divadelných predstavení. ‟

Ukázala sa aj ako veľmi úspešná režisérka detských divadelných predstavení a muzikálov spolu s Alicou Oravcovou.

Už ako maličká svojím krásnym a jemným hlasom získala mnohopočetné obecenstvo na rôznych festivaloch. Mala veľké šťastie, že ju otec pripravoval pre festivaly. Od svojích osem rokov každoročne sa zúčastňovala na Rozspievaných klenotách v Kovačici. Do jej maličkých rúk dostali sa odmeny pre pôvodnosť piesne, v roku 2007 prvá cena pre interpretáciu, nasledovný rok  druhú cenu odbornej poroty. Veľký úspech získala aj v Padine na festivale V Banátskom širokom poli  keď v roku 2010 dostála prvú cenu odbornej poroty.

–         „Na moje veľké prekvapenie toho roku cena obecenstva patrila práve mne, čo je zriedkavo na festivaloch, keďže obecenstvo prevažne hlasuje pre svojích domácich spevákov.  Rok 2004 budem si spomínať na festival Letí pieseň letí, kde som si zaspievala pieseň Sen prvej lásky. Peknú a vzácnu skúsenosť , krásne spomienky a  spoznanie nových kamarátov priniesla som si aj z Rumunského Nadlaku na festivale Cez Nadlak je…. v roku 2006. ‟

Toto sú iba jej začiatky a od vtedy z roka na rok prináša veľké úspechy na speváckom poli. Aj toho roku sa zúčastnila na festivale Stretnutie v Pivnickom poli kde si zaspievala dve piesne ktoré nacvičila spolu s Kolárik Vladimírom, vedúcim hudobno – speváckej skupiny v SKOS Detvan. Na tomto festivale, aj keď o tom ani nesnívala, získala prvú cenu odbornej poroty a tak sa stála laureátkou festivalu.

Keď sa stala druháčkou v základnej škole Bratstvo a jednota vo Vojlovici, rodičia sa rozhodli, Katarínu zapísať aj do hudobnej školy Jovan Bandur v Pančeve. Ako malá chcela hrať na mnohých  hudobných nástrojoch, ale dokonca, k srdcu jej prirástli husle. Toho roku začína vytvárať svoju kariéru ani nesnívajúc čo jej všetko prinesie život. Jej talent cvičila a podporovala profesorka huslí Milena Miloševićová ako aj jej rodina. 

Ako mladá huslistka zapojovala sa každoročne do programu Stretnutie pod lipami. Svoj talent priniesla aj do orchestra v rámci SKOS-u Detvan. Zúčastňovala sa v rôznych programoch na domácom javisku a spolu zo spolkom cestovala na Slovensko a do Českej republiky.

 Jej talent je ťaško  opísať slovami, potrebné je počuť, pocítiť, slová sú zbytočné.

–         „Som nesmierne šťastná, že mám za sebou veľké úspechy a musím si ich zapisovať, nedá sa všetko ani pamätať.‟

Celkom náhodou Katarína sa dostála aj na televízne obrazovky a to prostredníctvom seriálu Neki čudni ljudi  Čedomira Petrovića, filmu Jesen stiže Dunjo moja, režiséra Ljubiše Samardžića ako štatistka v orchestri, potom v seriáli Nepobedivo srce Zdravka Šotru. Takéto príležitosti si málo kto vo Vojlovici zažil a preto sú veľmi pyšní, že sa môžu pochváliť, že im je Katarína kamarátka.

Katarína sa rozhodla školiť si aj svoj druhí alebo možno aj ten predsa prvý talent a to je spev. Vždy si doma vyspevovala, či ľudové alebo zábavne piesne a starká jej len pripomínala že „bude s teba Bakočevićová“…

–         „Keď som mala 15. rokov počula som, že je v škole prijímacia skúška pre sólo spev, rozhodla som sa skúsiť. Pre skúšku som si vybrala  Slovenskú ľudovú pieseň. Keď som prišla k profesorke, najprv som zaspievala melódie kde sa rozspievávame a to stačilo lebo bola celkom prekvapená z mojím hlasom a povedala, že aj napriek tomu, že su všetky miesta zaujaté musí ma prijať lebo mám taký prirodzený dar ktorí sa nesmie zanedbať. Zakončila som sólo spev v Strednej škole Vojislav Vučković v Belehrade v klase profesorky Maji Djokićovej.‟

Svoj každodenný život Katarína si nemôže predstaviť bez hudby. Aj keď unavená prichádza domov, hneď si zapojí počítač a pustí obľúbenú pieseň, ktorá ju uvoľní a opúšťa od stresu a únavy.

Najväčším darom pre Katarínu je potlesk diváka, ktorý jej dáva silu a motiváciu dopredu a zotrvalosť v tom čo robí.  Vďačnosť patrí aj rodine ktorá ju podporuje aj keď je úspešná aj keď klesá. Je nesmierne šťastná, že má veľmi milé a láskavé kamarátky ktoré podporujú každé vystúpenie, každý koncert.

Mnohí Vojlovičania mali možnosť počuť Katarínu iba v ľudových piesňach, a ani neboli vedomí koľko sa ona venovala hudbe. Pravidelne sa zúčastňuje na štedrovečerných službách Božích. Krásny hlas ozýva sa chrámom a pri každej piesne prechádzajú zimomrávky. Taká  dievčina a dojmavý, vycibrený hlas, podobajúci sa spevu vtákov.

Svoj voľný čas trávy prevažne s kamarátkami, alebo pri čítaní knihy. Alebo niekedy jednoducho potrebuje byť sama a oddychovať, relaxovať sa pri dobrej a kvalitnej hudbe, ktorej je všetko menej.

Prednedávnom na YouTube uzrela svetlo sveta aj pieseň Láska vždy vyhráva ktorú Katarína nahrala za pomoci Alice Oravcovej a kameramana Dejana Váleka. Aj keď je tento video spot celkom náhodou natáčaní na Slovensku v Jaklovciach, pozbieral si lajky mnohých divákov.

 O hudbu a text sa postarala samá Katarína a choreografiu mala na starosti Alica Oravcová. Kto si nepozrel túto krásnu pieseň, môže si ju nájsť na YouTube na  www.youtube.com/watch?v=djV012E-yuI

–         „Nič nie je krajšie ako rozdávať lásku a šťastie druhým ľuďom prostredníctvom spevu a hudby… “ povedala Katarína na záver nášho zaujímavého rozhovoru, pri ktorom by si každí s Katkou aj zaspieval. Stačilo by ju len počúvať. Katka hudbou spája a vytvára mosty. Jej hudba nepozná hranice. Preto každému radí aby si vynašiel tú svoju hudbu ak cíti potrebu zmeny v živote, hudba môže veľmi pomôcť. Hudba je ako rieka. Každý ju potrebuje, len nie každý o tom vie.‟

A čo poželať našej Katke, nech aj naďalej sníva, a nech sa jej sny stanu skutočnosťou ako to doteraz bolo, nech ešte dlhé roky prináša iba plody radosti a hrdosti ako rodine tak i celej Vojlovici. Nech sa Katka stane princeznou v opere v Metropole….

Hudba nám pripomína niečo božské, tvorivé, vlnité. Obsahuje energie a vibrácie, ktoré síce voľným okom nevidíme, no cítime ich. Hudbou sa dajú povedať nádherné myšlienky, hudba je tvorenie, prináša nám do života relax, uvoľnenie. V minulosti boli piesne a hudba na dennom poriadku. Pri piesňach sa pracovalo na poli, pri piesňach sa rodil človek i zomieral. Hudba hrala na krste i pohrebe. Piesňami si oddávna ľudia zľahčovali život. Nech bola akákoľvek práca ťažká, pieseň to vyliečila. Práve spievaním dokážeme počúvať aj seba.